Омилени стихови

Electra

Неонка
Член на администрација
Админ
16 февруари 2012
3,103
7,518
1,183
Big Sur
Desiderata

Go placidly amid the noise and haste,
and remember what peace there may be in silence.
As far as possible without surrender
be on good terms with all persons.
Speak your truth quietly and clearly;
and listen to others,
even the dull and the ignorant;
they too have their story.
Avoid loud and aggressive persons,
they are vexations to the spirit.
If you compare yourself with others,
you may become vain and bitter;
for always there will be greater and lesser persons than yourself.
Enjoy your achievements as well as your plans.
Keep interested in your own career, however humble;
it is a real possession in the changing fortunes of time.
Exercise caution in your business affairs;
for the world is full of trickery.
But let this not blind you to what virtue there is;
many persons strive for high ideals;
and everywhere life is full of heroism.
Be yourself.
Especially, do not feign affection.
Neither be cynical about love;
for in the face of all aridity and disenchantment
it is as perennial as the grass.
Take kindly the counsel of the years,
gracefully surrendering the things of youth.
Nurture strength of spirit to shield you in sudden misfortune.
But do not distress yourself with dark imaginings.
Many fears are born of fatigue and loneliness.
Beyond a wholesome discipline,
be gentle with yourself.
You are a child of the universe,
no less than the trees and the stars;
you have a right to be here.
And whether or not it is clear to you,
no doubt the universe is unfolding as it should.
Therefore be at peace with God,
whatever you conceive Him to be,
and whatever your labors and aspirations,
in the noisy confusion of life keep peace with your soul.
With all its sham, drudgery, and broken dreams,
it is still a beautiful world.
Be cheerful.
Strive to be happy.

Max Ehrmann
 
  • Ми се допаѓа
Реакции: Lena

crvenkapa

Староседелец
15 јануари 2013
235
593
1,093
Ti me ne voliš i ne želiš,zar
jer nisam nimalo lep, mala?
Ne gledajući me, od strasti uz žar
na rame mi je ruka tvoja pala.

Sa keženjem,mlada,osećajnim
ja s tobom nisam ni nežan, ni zao.
Koliko si ih milovala sjajnih?
Ko ti je sve do sad ruke, usne dao?

Znam, oni su prošli kao senke, mila
ne dodirnuvši tvoj oganj u snima.
Na kolenima mnogima si bila,
a sada, evo, sediš na mojima.

Neka ti oči trepavica rubi,
neka ti u misli dođe drugi neko.
Ta i ja te baš jako ne ljubim
tonuć u nešto drago i daleko.

Ovu vatru sudbinom očajno
ne zovi, veza lakoumna to je.
Kao što smo se susreli slučajno
rastaćemo se uz smešak nas dvoje.

Svojim putem otići ćeš u smiraj
da prokockaš dane i plač novi.
Neljubljene samo ti ne diraj,
negorele nikako ne zovi.

U ćorsokaku s drugim ćeš se naći,
o ljubavi brbljajuć bez svesti.
Tad ću možda u šetnju izaći
i sa tobom ponovo se sresti.

Bliža pleća okrenuvši drugom
i malo se pognuv ne misleći
” Dobro veče” reći ćeš mi s tugom.
” Dobro veče, mis.” i ja ću reći.

I ništa neće dušu da zanjiše.
Nit u drhtanje može da je svali.
Ko je ljubio, taj ne ljubi više.
Izgorelog niko ne zapali.

Sergej Jesenjin
 

Сара.13

Староседелец
13 ноември 2012
1,260
3,110
1,133
Ke go pozdravam ovoj den so ljubov vo srceto!
Kje go sakam sonceto zoshto toa gi topli moite koski .
Sepak kje go sakam dozdot zosto toj mi ja procistuva dusata.
Kje ja sakam svetlinata zasto taa mi go pokazuva patot.
Sepak kje ja sakam I temninata zozto taa mi gi pokazuva zvezdite.
Kje I posakam dobredojde na srekjata zasto taa mi ja prosiruva dusava.
Sepak kje ja podnesuvam I tagata zoshto taa mi ja otvora dusata.
Kje gi prifakam nagradite bidejki sum gi zasluzil.
Sepak kje gi precekuvam so dobredojde I preckite zoshto tie se predizvik za mene

Najgolemiot prodavac na svetot-OG MANDINO
 
  • Ми се допаѓа
Реакции: Lena

Lena

Poétesse
12 октомври 2012
4,155
7,687
1,183
земјата на чудата
Black Mother


She sits, solitary, weighted, at the crossing-over place,
the place where we fall, face down, and do obeisance.
Rooted in her own aboriginal darkness, her eyes are opaque,
blank, veiled in the deepest interiority.
She sits deeply, a curtained container, a tabernacle,
the eternally bloody cave of birth, disintegration, and rebirth.
Sedes sepientiae.
Seat of Wisdom...
... We hear her oldest names chanted in our ancestral dreams
and subliminal memories:
Black Stone, Black Ishtar, Black Isis, Black Cybele,
Black Artemis, Black Mary, Hail, full of grace, favor, mercy, blessing!
Hail, Gate, Garden, Morning Star, Evening Star!
Permit me again and again to enter your prayer,
your place of dismemberment and remembering.
Despite the Fathers, it is you whom we still worship.
you, Black God Mother.
 

Lena

Poétesse
12 октомври 2012
4,155
7,687
1,183
земјата на чудата
Кога портите на крајот ќе ги затворат овие уморни очи,
со циничен тон ќе побарам уште една шанса,
последно чувство заринкано во брегот на изглоданиот морнар,
кога со меч духот мој ќе се расцепи од ова тело,
тело на роб, тело на бледа вистина,
кога умот ќе исчезне како последниот здив на давеникот,
ќе замине,
ќе одлета таму каде што ќе се родам мртов,
таму каде што ќе заборавам едно раѓање, еден живот, една љубов,
ќе пробам да излажам, ќе пробам да создадам еден нов град,
ќе пробам да сокријам неколку спомени,
столбови издигнати над песокот од минато,
со сјајот на ѕвездите врз небото да ги врежам,
со синилото на мојата крв да ги накитам,
да ме потсетат кога те бакнував, на прегратките,
на чувствата кои не можев да ги искажам,
само да не те заборавам,
да не згаснам, да не згаснеш,
да не бидеш ничија, да не бидам ничиј,
Господи,
вети ми дека постоиш.

Инкогнито
 
  • Ми се допаѓа
Реакции: Prashina and alba

Хептаграм XI

Староседелец
26 мај 2013
1,881
944
1,133
World
heptagramxi.wordpress.com
Da li sam svuda gde su mi tragovi

Ko zna s cim sam se spajao a nisam ga ni takao
mozda sam boravio i u svom zivotu
mozda postoje izvesni znaci ili kao da je neko stran.
Ali ipak uz mene se moze, mada je neobicno.
Sa mnom je opasno ici, ja se nikad ne umaram.

Valjda sam jedini covjek koji sumnja u sebe
sve cesce mi se cini da nisam nikakav oblik
vec da slobodno jedrim kroz sopstveno pijanstvo -
prepusten suncevom vetru odlivam se i dolivam.

Ali ipak uz mene se moze, mada je neobicno,
sa mnom je opasno hteti, ja nikad ne odustajem.
Neiskvaren iskustvom, poseban slucaj samoce.
Ponekad izmislim sadasnjost, da imam gde da prenocim.
I suvise sam video, da bih smeo da tvrdim,
mnogo toga sam saznao, da bih imao i jedan dokazali
ipak uz mene se moze, mada je neobicno.

Sa mnom je opasno voleti, ja nikad ne zaboravljam.
Pokusavam da shvatim ucenja koja mene shvataju.
Nejasna mi je vera spremna da u mene veruje.
Tesko je biti okovan u moju vrstu slobode.
Lako mi je s nemirom, ne mogu da umirim mir.

Al ipak uz mene se moze, mada je neobicno,
sa mnom je cudno cak i umreti...
jer ja se ne zavrsavam.

Miroslav Mika Antić.
 
  • Ми се допаѓа
Реакции: Lena

Lena

Poétesse
12 октомври 2012
4,155
7,687
1,183
земјата на чудата
ЗАЕДНИЦА НА ДУХОТ


Има една заедница на духот.
Придружи и’ се и сети ја радоста
на прошетка по бучна улица
и на бидување бука.

Испиј си ја сета страст
и биди срамота.

Затвори ги обете очи
да видиш со другото око.

Рашири ги рацете
ако сакаш да те прегрнат.

Седни во кругов.

Престани да се однесуваш ко волк
и осети ја љубовта на овчарот како те полни.

Ноќе, љубената твоја лунѕа.
Не прифаќај утеха.

Затвори ја устата за храна.
Вкуси ја љубената уста во својата.

Офкаш, „Таа ме остави.” „Тој ме остави.”
Уште дваесет ќе дојдат.

Испразни се од грижи.
Мисли на оној кој ја создал мислата!

Зошто остануваш во затворот
кога вратата е ширум отворена?

Излези од јазолот на уплашените мисли.
Живеј во тишина.

Потечи се’ удолу во круговите на битието
што секогаш се шират.
 

Lena

Poétesse
12 октомври 2012
4,155
7,687
1,183
земјата на чудата
ОДБИЈ СЕ ОД ГРАДАТА


Малку по малку, одбиј се од градата.
Ова е сржта на она што имам да ти го кажам.
Од зачеток, чија храна доаѓа во крвта,
премини во бебе што млеко пие,
па во дете на цврста храна,
па во трагач по мудрост,
па во ловец на поневидлив плен.

Помисли како би изгледал разговор со зачетокот.
Би можел да му речеш, „Светот надвор е огромен и сложен.
Има житни полја и планински преоди,
и овоштарници во цут.

Ноќе има миријада ѕвезди, а во сончевина
убавината на пријателите во танц на свадба.“

Го прашуваш зачетокот зошто тој, или таа, останува
склопчен во мракот со затворени очи.
Чуј му го одговорот.

Нема „друг свет.“
Го знам само она што сум го искусил.
Тебе мора да ти се причинува.
 
  • Ми се допаѓа
Реакции: Pica pica and cakar_ulav

Outrider

A Witty Cat
Член на администрација
23 мај 2013
5,405
5,905
1,683
Disco
Гилгамеш, каде трчаш?
Нема да го најдеш бараниот живот.
Кога боговите ги создадоа луѓето,
Им ја доделија смртта.
Затоа, Гилгамеш,
барем мевот нека ти е полн,
и биди среќен и ден и ноќ.

Секој ден нека ти биде радост,
дење и ноќе играј и пеј.
Се` нека биде чисто,
искапи се,
Чувај го синчето и држи го за рака.
жената нека ти цвета.
А и сето тоа е многу за луѓето...

(Нимфата Сидури му соли памет на Гилгамеш за улогата на човекот во големата игра на животот, кога тргнува да го бара Утнапиштим оригиналниот immortal man, во првиот забележан quest во потрага за бесмртност. Толку дозволиле Анунаките :) )

Непознат автор, Епот за Гилгамеш, пред некои 4.000 години.
 
  • Ми се допаѓа
Реакции: melpomena, Luckky and Lena